Makroekonomická prognóza Ministerstva financií SR na rok 2010

Vytvorené: Piatok, 12 Február 2010 18:05   |   

Zdielať na:  

V pravidelnej aktualizácii makroekonomickej prognózy zlepšilo Ministerstvo financií SR (MF SR) odhad rastu HDP na rok 2010 z úrovne 1,9% na úroveň 2,8%.

Hlavnými príčinami súčasných zmien v prognóze je zlepšenie očakávaní o vývoji vonkajšieho prostredia, zlepšovanie indikátorov ekonomického sentimentu a pozitívne výsledky za tretí štvrťrok na Slovensku aj v eurozóne.

Prognóza zahŕňa vplyv výstavby diaľnic prostredníctvom PPP projektov (prvý a druhý balík), ktorý v roku 2010 prispieva pozitívne k rastu HDP.

Na druhej strane sa však očakáva negatívny vývoj na strane dopytu domácností. Negatívne riziká vyplývajú prevažne z vývoja na domácom trhu práce, zatiaľ čo v externom prostredí sú riziká v rovnováhe. Členovia Výboru pre makroekonomické prognózy (NBS, Infostat, SAV, SLSP, VÚB, Tatrabanka, Unicredit, ING a ČSOB) zhodnotili prognózu Ministerstva financií SR (MF SR) prevažne ako realistickú.

Porovnanie prognózy vývoja na rok 2010 zo Septembra 2009 a Februára 2010

Prognóza rastu HDP sa v roku 2010 oproti septembrovým odhadom zvýšila. Pod zmeny očakávaných rastov HDP sa podpísali predovšetkým oživenie zahraničného dopytu, PPP projekty a vyššia tvorba zásob v dôsledku oživenia výroby. Spotreba domácností by v roku 2010 mala poklesnúť o 0,2% a v nasledujúcich rokoch by mala rásť pomalšie ako sa očakávalo v septembrovej prognóze.

Investičné projekty (PPP projekty, AU Optronics) budú mať pozitívny vplyv na tvorbu zásob a investície, ktoré by v roku 2010 mali vzrásť o 6,3%. Toto zvýšenie sa zároveň odrazí aj vo vyššom importe, čo v roku 2010 prispeje k negatívnemu reálnemu príspevku zahraničného obchodu. V nasledujúcich rokoch však budú investičné projekty v dôsledku bázického efektu prispievať k tvorbe kapitálu a tým aj k importu negatívne.

Export tovarov a služieb by mal byť vyšší v dôsledku lepších vyhliadok o zahraničnom prostredí. Čistý reálny príspevok zahraničného dopytu by mal kladne prispievať k rastu HDP od roku 2011.

V roku 2010 by mal byť rast HDP ťahaný predovšetkým tvorbou hrubého fixného kapitálu a zmenou stavu zásob, pričom spotreba aj zahraničný dopyt budú mať negatívny príspevok. V nasledujúcich rokoch by mali všetky zložky prispievať k rastu HDP pozitívne.

V roku 2010 prispejú PPP projekty k rastu HDP o 0,7 p.b. V ostatných rokoch bude ich príspevok v dôsledku bázického efektu negatívny, na úrovni -0,1 p.b. až -0,4 p.b.

Prognóza vývoja nominálnej mzdy a zamestnanosti na Slovensku na rok 2010

Posledný vývoj naznačuje, že vplyv krízy na trh práce je s oneskorením niekoľkých kvartálov. Pokles zamestnanosti v tomto roku by mal dosiahnuť podľa metodiky VZPS 1,5%, rast zamestnanosti by mala ekonomika SR zaznamenať od roku 2011, kde by sa už mali prejaviť aj efekty nových investičných projektov. Miera nezamestnanosti sa bude vyvíjať v súlade s vývojom na strane zamestnanosti, jej rast však bude zmiernený poklesom miery participácie v rokoch 2009 a 2010.

V roku 2010 by mala miera nezamestnanosti dosiahnuť úroveň 12,9% a v nasledujúcich rokoch by sa mala začať znižovať. Vplyv poklesu zamestnanosti a rastu nezamestnanosti by sa mal prejaviť na mzdovom vývoji. Kým v prvej fáze krízy boli prepúšťaní predovšetkým nízkopríjmoví zamestnanci, vplyv poklesu zamestnanosti bude mať v ďalšej fáze horší vplyv na celkovú priemernú mzdu. Nominálny rast priemernej mzdy by mal byť v roku 2010 na úrovni 1,6%.

Vzhľadom na očakávaný vývoj na trhu práce bola prognóza rastu priemernej nominálnej mzdy znížená v celom horizonte prognóz. Zmeny v prognóze reálnej mzdy odzrkadľujú vývoj nominálnej mzdy a očakávanej inflácie.

Prognóza vývoja inflácie Slovenska na rok 2010

Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2010 znížila na 1,7%, čo odrážalo skutočný vývoj cien v roku 2009. Vzhľadom na to, že očakávaný obrat trendu vo vývoji inflácie v rámci roka 2009 prišiel neskôr ako očakávala prognóza zo septembra 2009, nárast miery inflácie bude oneskorený a priemerná úroveň v roku 2010 bude adekvátne nižšia. Postupné obnovenie tempa rastu sa odhaduje začiatkom roka 2010 a s oživením dopytu sa predpokladá opätovné zrýchlenie rastu cien. V roku 2010 sa očakáva pokles regulovaných cien plynu, tepla a elektriny a tiež vplyv niektorých jednorazových efektov (nárast spotrebnej dane z liehu, pokles spotrebnej dane na naftu). Index HICP sa v dôsledku očakávaného
oživenia v ďalších rokoch prognózy postupne zvýši až na 4% v roku 2013.

Prognóza vývoja salda zahraničného obchodu Slovenska na rok 2010

Prevládajúce pozitívne správy ohľadom vývoja vonkajšieho prostredia boli premietnuté aj do prognózy vonkajšej bilancie.

Rast exportu výrobkov a služieb sa už v roku 2010 predpokladá kladný a jeho zvýšenie reflektuje lepší než očakávaný vývoj importov najväčších obchodných partnerov. Zvýšenie
importu v roku 2010 je spôsobené vyššou tvorbou hrubého kapitálu v dôsledku realizácie PPP projektov.

Odhad salda obchodnej bilancie na rok 2009 sa zlepšil na základe súčasného vývoja, keď pokles dovozu je väčší v porovnaní s poklesom vývozu. V roku 2010 sa očakáva dosiahnutie pozitívnej hodnoty salda v dôsledku slabého domáceho dopytu i napriek negatívnemu vplyvu PPP projektov. Prognóza salda bežného účtu platobnej bilancie by mala byť v porovnaní s predchádzajúcou prognózou lepšia počas celého prognózovaného obdobia. Dôvodom je lepšia obchodná bilancia a predpokladané zníženie deficitu bilancie príjmov v dôsledku nižších výplat dividend zahraničným investorov. Negatívny vplyv mierneho zhoršenia prognóz na účte bilancie služieb bude prevážený lepším vývojom obchodnej bilancie.

Pozitívne a negatívne riziká prognózy vývoja ekonomiky na rok 2010

Medzi pozitívne riziká patrí skutočnosť, že oživenie globálnej ekonomiky môže byť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva, čo potvrdzujú aj indikátory sentimentu. Ďalším faktorom je možný presun investícií z vyspelých krajín z dôvodu menej efektívnej výroby a zvyšovania daní do krajín s nižšími nákladmi na výrobu v rámci eurozóny, ako je Slovensko.

Negatívne riziká prognózy vyplývajú prevažne z domáceho prostredia. Zamestnanosť ešte naplno neodráža výrazný pokles produktivity a hrozí riziko hysteréznych efektov a rastu štrukturálnej nezamestnanosti. Rastúca nezamestnanosť a klesajúce mzdy zvýšia mieru úspor a oslabia domáci dopyt. Na strane investícií stále pretrvávajú nevyužité výrobné kapacity a prísne úverové podmienky, čo zvyšuje neistotu ohľadom ich budúceho vývoja. V externom prostredí existuje riziko rastúcej zadlženosti krajín a potreby refinancovania vo vysokom objeme, najmä kvôli záchranným balíčkom a výpadkom daňových príjmov.